Čosi o mne

Moje prvé dotyky  s drôtom

Prvýkrát som sa stretla s drôtovaním a tvorbou šperku, na letnom sympóziu v Budmericiach v roku 1999, kde nás uviedla do sveta drotárskeho umenia lektorka Alenka Kadlečíková. Boli to prvé dotyky s tvarovaním drôtu, základy drotárskeho remesla a opletanie kameňov z rieky i mora. Priznám sa naučilo ma to viac sa zastavovať a lepšie vnímať detaily prírody, okrem rôznych čipiek na kalíškoch poľných kvetov a listoch, i na kameňoch. Snažím sa vyzdvihnúť svetlo kameňa a nádheru jeho farebnej kresby väčším či menším opletaním. Inšpirujú ma stále oblaky, ktoré občas preniká svetlo, ako zvláštne silné lúče slnka. A toto svetlo sa snažím vyzdvihovať zachytenéi v kameni.

Už pri prvom stretnutí sa s kameňom som mala pocit, že je uväznený ako v klietke, keď bol celý opletený drôtom. Preto na ďalšom šperku som začala dávať priestor okolo neho. Ako prvý návrh bol vzor  listu hrozna.

Etabluje ma drotárska špirála rozvinutá iba na jednom konci alebo v geometrických tvaroch, taktiež technika šitia krajky, jednoduché a zložité spájanie prvkov, šupinková technika,  filigrant, točený drôt z vytvorením gizma a technika pandravky na ktorých staviam základy mojich šperkov.

Miesta inšpirácie

Moju tvorivosť rozvíjali moji lektori  i kolegovia z výtvarných salónov, ktoré organizovalo MPC v Bratislave a v školiacom stredisku v Budmericiach. Od nich som sa veľa naučila, precítila, odpozorovala takpovediac i medzi riadkami v priamej profesionálnej praxi i rozhovorov s nimi. Mojím prvým hlavným lektorom  a pedagógom, vďaka ktorému som preklenula bariéru vzletu o veľa stupňov k výškam tvorivosti, bol deduško plný nehy, optimizmu a lásky akademický maliar Ferko Jurík. Ďalšími lektormi, ktorí ma posunuli k terajšej tvorbe šperku a sú mi neustálou oporou, sú  Ing. arch. Jozef Hipš, akad. maliarka Štefánia Ábelová, akad. maliar Vladimír Kordoš a kurátorka výstav Mária Šmihulová.

Miestom mojich inšpirácii a skúseností boli aj stretnutia umelcov formou diskusných večerov v kaplnke Corpus Christi na Panskej ulici v Bratislave a tiež každoročne v deň patróna umelcov Fra Angelica, podľa ktorého som pomenovala umelecké krúžky na cirkevných školách.

Prvé zdroje a úspechy v tvorbe

Vďaka vzdelávacím zájazdom pedagógov  som lepšie poznala čaro prírody a krásy Slovenska, rakúske Alpy, taliansky Rím, umelecké pamiatky, historickú tvár Pompejí, Benátky z rôznych pohľadov, more na Capri, či Lido di Jeselo – miesta, na ktorých ma inšpirovalo aj veľa kameňov a mušlí. Z týchto nazbieraných cenných úlovkov boli moje prvé šperky vytvorené v kombinácii s kožou, drevom  tiež aj s drôtom medeným i strieborným. Tieto prvé hlboké zážitky získané na spomínaných zájazdoch zo spoznanej prírodnej krásy a navštívených miest zanechali vo mne tvorivé stopy, ktoré dlhoročnými skúsenosťami, množstvom tvorivej práce a zrealizovaných nápadov sa pretavili do tvorby prvých línií šperkov, ktoré postupne našli záujem, odozvu a ocenenie nielen na Slovensku. A nachádzajú sa aj v osobných zbierkach v Amerike, Anglicku, Čechách, Rakúsku i v Poľsku.

Poznatky z tvorivej spolupráce pedagóga a žiakov

V mojej lektorskej činnosti s deťmi a mládežou sa snažím vnášať pri vzdelávaní prekvapivosť  a opieram sa o otvorenosť a emočnú blízkosť. Snažím sa oceniť tvorivé myslenie jednotlivca. Rozhodujúcim prvkom je schopnosť odovzdať a prijímať zodpovednosť. Nedovoliť si zakopať svoju identitu, svoju vlastnú devízu – vklad ktorý nás stojí veľkú námahu a vysoké nároky. Snažím sa byť majiteľom i podnikateľom svojich vlastných daností. Tvorba šperku je odozvou srdca pri stretnutí s krásou kameňa – k tejto myšlienke ma podnietil kardinál Joseph Ratzinger, ktorý hovorí že krása zraňuje, ale tým práve prebúdza človeka k jeho najvyššiemu učeniu. Krása je poznanie, dokonca vyšší druh poznania, pretože vedie človek a k stretnutiu s celou veľkosťou pravdy.

Srdce človeka je ako nevyčerpateľná nádoba tvorivých nápadov. Aj pri práci s deťmi a mládežou sa snažím ich podnecovať, aby tvorili uvoľnene, nie pod stresom, ale ich motivačnými pohnútkami aby boli optimizmus, harmónia tela i duše, uvoľnenie stresov pomocou hudby, ale i vtipov a rozhovorom s využitím prvkov arteterapie, artefiletiky a muzikoterapie. No dôležité je tvoriť aj len tak voľne v tichosti, čerpať zo svojho žriedla nápadov. Väčšinou sú to tie najkrajšie výtvory. Kameň berie a dáva svojou stvorenou nádherou potešenie očiam i srdcu, odovzdáva svoju naakumulovanú prírodnú silu s vytvorenou radosťou sa rúcajú i koncentrované ťažké bloky stresov a starostí, násobí sa to všetko ďalšou tvorbou detí či dospelých , kladnou láskavou energiou radosti a očakávania vpletenom do drôtu

Tvorivá práca je náročná mechanická zručnosť. Je potrebné iba:

• sebaovládanie,
• vytýčiť svoj ciel,
• koncentrovanosť,
• psychickú vyrovnanosť,
• náročnosť na seba,
• primeranú náročnosť na žiakov,
• zásady postupnosti,
• tvoriť a študovať,
• pozorovať iných,
• zdokonaľovať seba,
• dávať návrhy ale ich nevnucovať.

Jedným z ukazovateľov tvorivosti , myslím i najdôležitejším je originalita – schopnosť vytvárať niečo nové. Každý človek je originálom a tiež šperk, ktorý má osloviť konkrétneho človeka, zaslúži si byť jedinečným originálom – originálom patrí originál. V neposlednom rade je dôležitá i flexibilita ( pružnosť)  schopnosť vytvárať rôzne nápady. Ide tu o prekonanie zaužívaného stereotypu. Flexibilita vychádza zo spontánnosti žiaka. Žiaci s touto schopnosťou nemajú ťažkosti, pri objavovaní nových riešení, ľahko riešia problémové situácie, ktoré si vyžadujú viac nápadov.

Je to mix dobrých skúseností zo života a do ďalšieho života to umožní vyjsť za hranicu svojich snov a pomôže to stáť pevne na nohách v tvorivej práci.